Lilis Open Water Diver kurz v Padangbai

Keď sa dostaneme na povrch

Radosť z potápania mi vydrží presne dovtedy, kým Laci nespomenie, že na ďalší deň nás čaká druhé kolo praktických cvičení v mori, medzi nimi aj cvičenia s maskou, kompasom a samozáchrana. Ráno sa všetci stretávame pri bazéne a Laci nám vysvetľuje, ako máme používať kompas. Snažím sa potlačiť paniku. Vždy som mala problém s orientáciou. Som schopná zablúdiť v jednoizbovom byte.

Keď sa loďou doplavíme na potápačskú lokalitu, Laci nám spolu s kapitánom nahádže výstroj do vody a chce, aby sme sa nastrojili vo vode. Toto je asi jediné cvičenie, ktoré mi počas kurzu išlo naozaj dobre (ak nepočítam simulovanie kŕču vo vode a simulovanie unaveného potápača na hladine pri záchranných cvičeniach).

Moja (zatiaľ) najväčšia výzva v živote

Všetci sme vo vode, pripravení na ponor, Laci hovorí, že si nás vyskúša najprv zo samozáchrany, potom prídu na rad cvičenia s maskou a ďalšie a nakoniec kompas. Rozhodne sa začať so mnou, možno preto, aby som nemala veľa času sa pod vodou vystresovať. Ponoríme sa spoločne do hĺbky 7 metrov. Snažím sa upokojiť a pripraviť sa na jeden veľký nádych. Konečne sa odhodlám, pravú ruku dávam nad hlavu, nadýchnem sa a snažím sa kopať nohami nie príliš rýchlo, no ani pomaly. Vydychujem bubliny. Keď už mám pocit, že zo seba nevypustím ani jedinú bublinku, otvorím oči a zisťujem že som tesne pod hladinou a nadýchnem sa. ,,Laci, nedala som to, nadýchla som sa tesne pod hladinou, môžem to skúsiť ešte raz?” ,,Pokým si sa nadýchla tesne pod hladinou, tak to je OK, ja skôr nerozumiem, ako chceš zabrániť tomu, aby ťa náhodou neprešla loď, keďže si mala zatvorené oči.”  Ponárame sa ešte raz a tentokrát oči pri nádychu nezatvarám, kopem nohami, vypúšťam bubliny, zrazu sa mi to zdá jednoduché, ide mi to akosi ľahšie. Vynorím sa na hladinu a BCD si dofúkam ústami (nakoľko sa snažím simulovať situáciu, že mi došiel vzduch). Laci pôsobí spokojne. ,,Tak si to dala.’’ ,,Áno, tentokrát to bolo OK’’, konštatujem, no príde mi predčasné sa tešiť, keď ma ešte čakajú cvičenia s maskou. Opäť sa ponárame a ja sa snažím psychicky pripraviť na, podľa všetkého, zatiaľ najväčšiu výzvu v mojom živote (a to som si naivne myslela, že štátnice na právnickej fakulte tak skoro niečo neprekoná).

,,Olívia, len pokojne, však si to už dala v bazéne, tak vieš, že si schopná to spraviť a neutopiť sa pri tom, bude to OK”, snažím sa samu seba upokojiť. Polovičnú masku aj plnú masku vody zvládam bez paniky, Laci mi ukazuje, že prišiel čas dať si masku dole úplne.

Under water in padangbai, blue lagoon

Najviac sa bojím, že podľahnem panike a budem chcieť vyplávať v hysáku späť na hladinu, keď si dám masku z tváre dole. Laci trpezlivo čaká. Trvá mi nekonečne dlho, kým to nakoniec spravím. Masku si strhnem, pre istotu si chytím nos, robím pomalé nádychy a výdychy a čakám na Laciho signál, aby som si ju nasadila späť na tvár. Sústredím sa len na dýchanie cez regulátor, na paniku v mojej hlave akosi nezostal priestor. Keď dostanem signál, púšťam nos, nasadím si masku plnú vody späť na tvár a svojím hrôzostrašným štýlom ju z masky vyfúkam. Otvorím oči. Laci mi ukazuje gesto, ktorým sa ma pýta, či som OK. Uvedomujem si, že som viac ako len OK. Cítim veľmi intenzívny pocit šťastia, ktorý je porovnateľný s pocitmi, ktoré zvyčajne zažívam len keď jem dobré jedlo. Dala som to! Svojím hrôzostrašným štýlom, ale predsa. Zrazu sa vo mne akoby niečo odblokuje a som si istá, že už nikdy nebudem mať problém si dať masku vo vode dole z tváre. Ukážem mu OK a plávame spolu za ostatnými.

Posmelená tým, že som po cvičeniach s maskou stále nažive, zvládam ostatné cvičenia bez problémov. Dostávame sa k poslednej skúške dnešného dňa. Tou je navigácia s pomocou kompasu. Opäť som v tíme s Luckou. Najprv ona sleduje kompas a vedie nás podľa inštrukcií, ktoré sme dostali od Laciho, zatiaľ čo ja sledujem našu hĺbku, potom sa vymeníme. Som prekvapená sama zo seba, že aj túto úlohu bez problémov zvládam.

Laci nám ukáže OK a ide sa venovať druhej skupine. Nás dve si na chvíľu berie na starosť dive masterka Katka. Opäť sa dostanem do psychického rozpoloženia, v ktorom som schopná vnímať krásu okolia. Neuveriteľná nádhera. Potápame sa opäť v rámci Padangbai, konkrétne na lokalite Jepun, kde stretávam Budhu (nie, nemám halucinácie, nakoľko som “len“ v hĺbke 18 metrov, na Jepune môžete pod vodou vidieť sochu Budhu), sympatickú korytnačku, s ktorou si spravím fotku a aj raju, ktorá sa tak dokonale kamufluje na dne, že by som si ju nikdy nevšimla bez toho, aby nám ju Katka ukázala. Laci a zvyšok skupiny sa k nám po chvíli pridajú. Postupne doplávame až k malému vraku lode. ,,Olívia, si v hĺbke 18 metrov a pozeráš sa na vrak lode’’, hovorím si a rozmýšlam, nakoľko je bezpečné sa o moje potápačské zážitky podeliť s mojou mamkou, keď jej nechcem privodiť infarkt.

Under water in padangbai, blue lagoon

Z tohto čudného rozpoloženia ma vytrhne Katka. Ukazuje na niečo malilinké na dne, čo ja s mojou disfunkciou zraku nemám šancu zachytiť. Plávam preto bližšie a dobre si poobzerám nádherne farebného morského slimáka. Naozaj fešák.

Keď sa nás Katka po chvíli gestom opýta, koľko máme ešte vzduchu vo fľaši, zisťujem, že som na 60 baroch. Katka mi preto ukazuje, že my dve už pôjdeme na hladinu, nech si stihneme spraviť aj bezpečnostnú zastávku. Ostatní majú možnosť ešte pár minút pozorovať neuveriteľný podmorský svet. Hnevám sa na seba a dávam si predsavzatie, že na mojom dýchaní á la Darth Vader musím jednoznačne popracovať. Zastavujeme sa v hĺbke 5 metrov na 3 minúty a musím pripustiť, že sa u mňa predsa len dejú pokroky. Vztlak ma síce ťahá k hladine, no ostávam s Katkou v rovnakej hĺbke vďaka rýchlym nádychom a pomalým výdychom.

Keď sa vynoríme na hladinu, som so sebou spokojná. ,,Tak co, dalas to?”, pýta sa ma Katka. ,,Ja neviem, Kati, myslím, že áno.” ,,Tak to je supr, vždyť ti to už šlo mnohem líp, fakt.”

,,Ešte musím spraviť teóriu. Vidím to tak, že svoj najbližší deň voľnastrávim na pláži v spoločnosti PADI OWD manuálu. No potom si okamžite rezervujem ďalšie ponory, nech sa zlepším a môžeme ísť spolu čím skôr aj na nočný ponor, o tom sa mi už aj snívalo, Kati.” ,,Olivie, tenhle sen se ti splní, veř mi”, usmieva sa Katka.

About the Author

OK Divers