Lila Mola Mola ponor s OK Divers Padangbai

Áno, tak tá Mola Mola naozaj existujees!

Moja stáž v OK Divers sa pomaly blížila ku koncu a myšlienky venované návratu na Slovensko vo mne prebúdzali vnútorný nepokoj. Úprimne, po vyše roku na Bali som si nevedela predstaviť, čo budem doma robiť. Zároveň som vedela úplne presne, čo doma robiť nebudem- nebudem sa potápať v oceáne s teplotou vody okolo 27°C (celoročne!). Môj vnútorný nepokoj rástol o to viac, že sa pomaly končila Mola Mola sezóna* a ja som nemala veľa príležitostí dostať sa na lokality, na ktorých sa táto čudná ryba vyskytuje. Počas hlavnej turistickej sezóny sme sa v OK Divers nezastavili a keď som aj mala voľno, miesta na lodi na výlety na lokality v okolí Nusa Penidy alebo na Gili Mimpang a Gili Tepekong už boli vypredané.

*Mola Mola alebo Mesačník svietivý je ryba, ktorá dorastá niekedy aj do vyše 3-metrových rozmerov a v období od augusta do konca októbra si pláva v okolí Bali v plytších vodách-rozumej v hĺbke okolo 20-30m.

Lila Mola Mola dive with OK Divers Padangbai

V septembri ma prišiel na Bali pozrieť kamoš Roman, s ktorým sme už mesiac dopredu zosnovali plán „lovu“ ma Molu Molu. Nič sme nenechali na náhodu- na výlet na Manta point/Crystal bay sme sa zapísali dva týždne vopred a ja som si v ten deň vybavila voľno. Ako bonus nám bol ako sprievodca pridelený náš český inštruktor Vitek, o ktorom som vedela, že tiež „poľuje“ na Molu, lebo na ňu tento rok ešte nemal šťastie. V deň D boli podmienky na „Mola Mola lov“ priam ukážkové (pekné počasie, pokojné more a ľadová voda). Vitek nám vysvetlil, že nakoľko sme skúsenejší potápači (áno, do kategórie skúsenejších potápačov zahrnul aj mňa, takže „Diving Disaster časy“ sú už asi naozaj za mnou), vezme nás na miesto, na ktoré sa počas ponorov na Crystal bay s menej skúsenými potápačmi nedostane.

Upozornil nás, že teplota vody na tomto mieste môže byť pod 20°C a že tam s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj silnejší prúd, tak sme sa na to snažili psychicky pripraviť. Voda bola svieža už od začiatku ponoru, no odhodlane sme plávali hlbšie a míňali skupinky iných potápačov, ktorí na Molu čakali v plytšej (a teplejšej) vode...a zrazu to prišlo...poviem vám, na teplotu vody 18°C sa psychicky pripraviť nedá. Snažila som sa byť v pohode a myslieť na to, že otužovanie je zdravé, ale priveľmi ma zamestnávali obavy z toho, že mi zamrzne mozog. Vitek nás však viedol ďalej, tak som bojovala sama so sebou. Po pár (nekonečne dlhých) minútach sa Vitek zastavil a ukázal nám, že toto je to miesto...no tá sviňa Mola tam nebola! Čakali sme v tých 18°C asi 3 minúty, no potom Vitek zavelil, že ideme naspäť, skúsiť šťastie trochu plytšie.

Do konca ponoru sme však videli akurát zopár pekných koralových rýb a jedno veľké ničotne ničotné ničovaté NIČ. Musím sa priznať, že som bola trochu sklamaná, lebo to bola jediná možnosť vidieť Molu spoločne s Romanom, no nič sa nedalo robiť, aj také ponory niekedy bývajú, hold, nepotápame sa v akvarku, všakže.

Keď sme sa vynorili na hladinu, z lode na nás mával Vítkov kolega Arya a pýtal sa, či sme Molu videli, tak sme mu odkývali že nie...a on nám celý spokojný máva naspäť, že Molu videl. Prvé, čo mi preblesklo hlavou bolo, že to nemôže byť pravda, však Arya sa potápal s DSDčkármi (necertifikovaní potápači resp. ľudia, ktorí chcú vyskúšať potápanie a väčšinou sa ešte nikdy v živote nepotápali). Myslela som si, že si z nás robí srandu, lebo s nimi mohol ísť maximálne do hĺbky 12 metrov- a šanca vidieť Molu v 12tich metroch je asi rovnaká, ako mňa vidieť vo fitku (tj. veľmi malá). No Arya vyzeral až priveľmi spokojne, tak mi docvaklo, že to chalan myslel vážne...a vtedy ma zamrazilo, úplne, akoby som bola späť v 25tich metroch a 18tich stupňoch. ,,Vítku, snáď ich Arya nezobral hlbšie ako do 12tich metrov, však z toho by mohol mať problémy...“ Vitek sa zmohol na odpoveď ,,No to snad ne“, no na loď sme sa vracali s obavami. Arya nám však okamžite ukázal dôkaz-video zo svojej GoPro kamery-videl Molu...s DSDčkármi...v 12tich metroch...jeho potápačský počítač ukazoval maximálnu hĺbku 11,5 metrov. Neverila som vlastným očiam a keby som nebola ešte stále polozamrznutá, asi by som bola aj trochu nahnevaná. Tí dvaja českí DSDčkári však boli z tej Moly takí šťastní, že som im to jednoducho musela dopriať.

Po tejto skúsenosti, som si povedala, že najbližšie si musím naplánovať potápanie s Aryom, lebo ten chalan má neuveriteľné šťastie.

Táto teória sa mi čoskoro opäť potvrdila. V kancelárii som pár dni na to odpisovala na správy na OK Divers profile na Facebooku (áno, rezervácie nám chodia aj priamo na Facebook) a zrazu vidím, že Arya nahodil post, že opäť videl Molu...a nie jednu ale štyri!!! Na Mimpangu. Pozerala som na tie videá a zamyslela sa, či tá praženica s hubami, ktorú som ráno zjedla bola OK, alebo ani veľmi nie a halucinujem.

Na druhý deň som mala mať voľno, v rozvrhu sme mali naplánovaný výlet na Mimpang/Tepekong a ako bonus s Aryom, tak som utekala rýchlo hľadať manažéra OK Divers, Jeroma, a prosila ho, či sa môžem na ponory zapísať. Jerome mi to schválil, tak som utekala za Aryom a povedala mu, že nech si to zariadi tak, aby sme aspoň jednu Molu stretli.

Keď som ráno prišla do OK Divers, bola som celkom nervózna- na Mimpangu som sa predtým ešte nikdy nepotápala a počula som, že prúdy tam vedia byť niekedy celkom silné. Zároveň som si ale hovorila, že sa musím hecnúť a kopať nohami najviac ako budem vládať...však existuje možnosť, že uvidím štyri Moly.

Lila Mola Mola dive with OK Divers Padangbai

Zostavička na Mimpang/Tepekong bola príjemná-Slovenka Miriam, Nemec Hans, ja, Arya a Jerome, tak som sa snažila uvoľniť. Hans, ktorý bol mojim potápačským parťákom mi cestou na Mimpang hovoril o tom, ako videl Molu dva dni dozadu- na Crystal bay a má z toho zážitku 3-minútové video, takže mu nebude vadiť, ak ju dnes neuvidí. Povedala som mu, že toto je zrejme moja posledná šanca ako Molu vidieť pred návratom na Slovensko, takže by bolo super, ak by sme mohli spoločne vysielať pozitívne myšlienky do vesmíru, ktorý to snáď zariadi. Hans sa tváril chápavo a sľúbil mi, že urobí všetko, čo bude v jeho silách (no myslím, že sa ma, chalan, trochu bál).

Vesmír nás však mal totálne na háku. Na Mimpang sme prišli v rovnakom čase ako Arya deň predtým, no nestretli sme jedinú Molu (žeby bol Arya taký dobrý v Adobe Photoshop-e?), no inak to bol pekný ponor, topografia Mimpangu je krásna, prúd nebol až taký silný a teplota vody bola okolo 24°C. Počas povinnej prestávky medzi ponormi som sa na lodi už ako tak zmierila so skutočnosťou, že Molu neuvidím a snažila sa upokojiť tým, že sa v budúcnosti na Bali snáď ešte niekdy vrátim.

Ďalší ponor na Tepekongu bol ešte o niečo príjemnejší- voda bola teplejšia, takmer žiaden prúd a stretli sme húfy rýb. Hovorila som si, že aj keď to s Molou opäť nevyšlo, boli to pekné ponory a aspoň som zase videla nové potápačské lokality. Ku koncu ponoru k nám však priplával Jerome s Miriam a ukazoval  nám, že máme rýchlo plávať na opačnú stranu, že tam je Mola. Prvé čo mi napadlo bolo, že ak tam aj Mola bola, kým tam doplávame, pri mojom šťastí tam už určite nebude. Zároveň som však zapla turbo boost a kopala nohami, ako som len vládala, aby som sa čo najskôr dostala k miestu, na ktoré Jerome ukazoval.

Keď sme sa k tomu miestu blížili, cítila som, že sa voda začala rapídne ochladzovať a hovorila som si: „Žeby predsa?“... a naozaj, o chvíľu som videla na Aryovej tvári ten jeho víťazoslávny výraz a vedela som, že tam tá sviňa niekde musí byť...no stále som ju nevidela...plávala som k Aryovi a ten ukazoval smerom dolu...a áno, pár metrov od nás bola veľká sploštená ryba s čudnými plutvami, okolo ktorej plával húf malých rybiek, ktoré ju čistili. Fascinovane som na ňu pozerala a snažila som sa nevydýchať si všetok zvyšný vzduch sa pár sekúnd. Arya mi ukazoval, že k nej mám ísť trošku bližšie, že mi spraví fotku, tak som išla, no stále som neverila, že sa to naozaj deje. V spoločnosti tejto nezvyčajnej krásky (alebo krásavca?) sme strávili asi 2 minúty, no potom na nás už Arya mával, že musíme ísť pomaly hore na bezpečnostnú zastávku.

Vôbec sa mi nechcelo Molu opustiť, no bohužiaľ, stretli sme sa až ku koncu ponoru. Počas bezpečnostnej zastávky mi Arya ukazoval moje video a fotky s Molou, tak som začala veriť, že som nemala dusíkovú narkózu a naozaj sa to stalo...stretla som Molu. Krátko na to mi však Arya skoro privodil pod vodou infarkt, keď mi začal naznačovať, že to video a fotky omylom vymazal, no keď sme sa vynorili, priznal, že ich stále má (bezodná studnica zábavy, tento Arya) a mne tak, okrem pekných spomienok, zostalo aj vtipné video a pár fotiek (na ktorých tú Molu síce takmer nevidno, ale to NIE JE PODSTATNÉ).

Myslím, že som svoju stáž nemohla zakončiť lepšie a aj touto cestou by som rada poďakovala tímu OK Divers za to, že si vďaka ich trpezlivosti a podpore z Bali odnášam nezabudnuteľné zážitky.

About the Author

OK Divers