OK Divers Pool BCD

Vztlak ma nejako ťahá späť na povrch

Keď mi inštruktori v OK Divers hovorili, že PADI Open Water Diver kurz bez problémov zvládnem, aj keď som sa nikdy predtým nepotápala, bola som skeptická. 28 rokov mi stačilo na to, aby som zistila, že som často pomerne hysterická. Mala som totálnu paniku z toho, že začnem pod vodou panikáriť J Zároveň som však bola pripravená spraviť všetko preto, aby som sa mohla potápať. Svet pod hladinou ma neuveriteľne fascinoval už od malička a po šnorchlovačke v Tulambene ma úplne pohltil. Nechcela som o potápačských dobrodrúžstvach len počúvať od našich hostí. Chcela som ich spolu s nimi zažívať.

Moje šialené rozhodnutie stať sa potápačkou

Aj keď bol môj inštruktor profík, ktorému som úplne dôverovala (Laci bol počas kuzu skutočne ,,bezodnou studnicou trpezlivosti”), nedá sa povedať, že by som potápačský kurz zvládla s noblesou. Myslela som si, že som neznádejný prípad. Teraz je zo mňa certifikovaná PADI Open Water potápačka, za čo vďačím predovšetkým podpore celého tímu OK Divers. Nasledujúce riadky venujem všetkým ľuďom, ktorí by sa chceli naučiť potápať, no majú obavy, že to jednoducho nedajú. Pretože, keď som to dala ja, dáte to aj vy, verte mi.

Na jednej z prvých strán PADI OWD príručky sa píše, že človek nikdy nezabudne na svoj prvý nádych pod vodou. Znie to vskutku romanticky. Ja si môj prvý nádych pod vodou veľmi nepamätám. Bola som dosť rozrušená z toho, že som sa dobrovoľne rozhodla ísť potápať do hĺbky 3 metrov za pomoci nejakých čudných hadičiek a s veľkou fľašou na chrbte. Jednoducho som zrazu dýchala pod vodou bez toho, aby som sa dusila vodou a aj keď môj pud sebazáchovy často štrajkuje, tešila som sa, že tomu tak je. Najväčší stres som mala opäť z toho, že mi bude tiecť do masky. To sa, zatiaľ, nedialo, tak som sa snažila upokojiť a sústrediť sa na to, čo nám inštruktor Laci pod hladinou ukazuje. To bolo pre mňa dosť zložité. Väčšinou reagujem spomalene, aj keď sa ocitnem v pohodlnejších situáciách.

Pre lepšiu ilustráciu vám opíšem aspoň niektoré z milión cvičení, ktorými sme si počas prvého dňa OWD kurzu prešli.

  Open water diver course

Laci si vyberá regulátor (ktorý ja, z nepochopiteľných príčin, volám respirátor) z úst, vypúšťa bubliny a následne si ho vloží späť do úst, stlačí ho v strede a pokojne dýcha ďalej. Teraz je rad na nás. Prvý ide Robin, pokojne všetko zopakuje, potom Julia, ktorá tiež nemá problém prerušiť jediný prívod vzduchu do svojich pľúc. Lucka, ktorá sa kurzu nevedela dočkať, neváha ani sekundu, vypúšťa bubliny a regulátor drží v ruke. Prišiel rad na mňa a uvedomím si, že sa mi vôbec nepáči, že si mám reguĺátor vybrať z úst. Chvíľu váham, zhlboka dýcham, myslím na to, že takto nejako sa musí cítiť Darth Vader pri dýchaní, vydávam totiž naozaj hrôzostrašné zvuky. Nakoniec to spravím, vytiahnem regulátor z úst, vypúšťam bubliny, snažím sa nepanikáriť, čím skôr si ho zase vložím do úst a stláčam ho v strede. Nedusím sa. Žijem. Cítim miernu úľavu.

Následne nám Laci ukazuje, že si máme regulátor vybrať z úst, odhodiť ho od seba čo najďalej a pomocou šikovného pohybu na stranu ho opäť dostať k sebe a vložiť si ho späť do úst. Toto mi príde ako celkom jednoduché zadanie. Avšak len dovtedy, kým sledujem ostatných pri tejto úlohe. Keď som na rade ja, zrazu neviem čo mám spraviť a síce si regulátor vyberiem z úst, odhodím ho a nakloním sa na stranu, regulátor sa ku mne nevracia. Nakoniec si ho celá nesvoja nahmatám niekde vedľa seba, vložím ho do úst, stlačím a dýcham. Laci mi ukazuje, že toto prevedenie nebolo ideálne, že sa nestačí len nakloniť na stranu, ale mám sa dotknúť nohy, potom fľaše na chrbte, spraviť rukou oblúčik a regulátor si nájdem na pleci. Skúšam to druhý krát a uvedomím si, že vo vode som este viac šmatlavá (rozumej nešikovnejšia) než na súši. Celá sa prevážim na stranu, spravím neohrabaný pohyb rukou, pri ktorom sa šmyknem, no nejako sa ku mne ten regulátor predsa len nakoniec dostane. V tomto momente dôjdem k záveru, že OWD kurz pre mňa bude skutočne výzvou.

Pokračujeme v hlbšej vode. Kým sa do nej dostaneme, celkom to trvá. Teda trvá to hlavne mne. Vztlak ma akosi ťahá späť na hladinu, voda ma nechce prijať. Snažím sa to nebrať ako znamenie osudu a bojujem.

Konečne sme všetci na dne bazéna. Lucia si to užíva, Dive Masterke Katke, ktorá na nás pozerá z učebne susediacej s bazénom, pózuje, zatiaľ čo ju Katka fotí. Áno, v OK Divers majú učebňu s veľkým oknom, cez ktoré sa dá pozerať do bazéna. Ja (doslova) čarujem rukami len aby som sa udržala na dne a nevyletela späť na hladinu.

Ďalším cvičením je simulovanie situácie, že nám došiel vzduch vo fľaši. Máme naznačiť parťákovi v tíme, že sme bez vzduchu a on má poskytnúť svoj náhradný regulátor. Ja som v tíme s Luckou, na jej veľkú smolu. Laci jej zavrie prívod vzduchu, Lucia mi ukazuje gesto, že je bez vzduchu, podávam jej náhradný regulátor, dáva si ho do úst, snaží sa nadýchnuť, no zrazu vyletí hore na hladinu. S Lacim ideme za ňou. ,,Nemohla som sa nadýchnuť a napila som sa dosť veľa vody’’ dychčí Lucka. ,,To bude tým, že ti Lila podala regulátor opačnou stranou a tak si si ho vložila do úst. Dievky, pamätajte si, že regulátor sa dáva do úst vždy takto”, ukazuje nám Laci. Je mi jasné, že na to, akou stranou sa dáva do úst regulátor už nikdy nezabudnem. Lucia určite tiež.

Laci zavelí, že ideme späť na dno bazéna, no ja sa zase vznášam na hladine ako krutón na polievke. Keď sa konečne dostanem na dno, zopakujeme si toto cvičenie, tentokrát bez degustácie bazénovej vody.

Open water diver course air bottle

A teraz prichádza čas na cvičenia s maskou. Laci si chytí masku, odtiahne ju od tváre a nechá do nej napustiť vodu tak, že ju má do polovice plnú vody. Potom si chytí rám masky na čele, hlavu zakloní dohora, akoby sa pozeral na hladinu a vodu pomocou nosa pomaly z masky vyfúkne. Keď toto sledujem, cítim rozporuplné emócie. Zamýšľam sa nad tým, že fyzika je úžasná a celá procedúra mi príde jednoduchá. Som rada, že existuje spôsob, ako dostať vodu z masky preč aj pod vodou. Myslím na to, že predsalen existuje nádej, že OWD kurz prežijem. Na druhej strane si však neviem predstaviť, že si dobrovoľne napustím vodu do masky.

Ostatní účastníci kurzu si to predstaviť vedia a aj to postupne realizujú. Keď príde rad na mňa, pozerám dosť vydesene na Laciho a poprosim ho, aby mi ešte raz ukázal čo mám spraviť a snažím sa nemyslieť na to, že sa idem dobrovoľne pritopiť. Trvá mi to asi tisíc rokov, no nakoniec sa odhodlám, napustím si do masky trochu vody a takmer okamžite sa ju odtiaľ snažím aj dostať. Šialene fúkam nosom na viac krát a nakoniec sa mi to podarí. Laci mi naznačuje, že OK, ale mám si do masky napustiť viac vody. Na túto procedúru sa psychicky pripravujem len asi ďalších milión rokov. Nakoniec túto šialenosť spravím za sprievodu mierne hysterického fúkania nosom a prehltnutia trochu vody. V maske však nemám žiadnu vodu. Čary, mágia a fyzika, hovorím si. Som stále nažive.

Posledné cvičenia sa nedajú nazvať inak ako pre mňa osobne na mieru nadizajnovaným peklom. Laci si dáva dole masku, dýcha asi pol minúty cez regulátor, nasadí si ju spať na tvár a vyfúkne z nej vodu. Je rad na nás. Všetci úlohu s prehľadom zvládnu, no ja ukazujem Lacimu, že toto nedávam. Vynoríme sa na hladinu. Vysvetľujem mu, že toto je na mňa priveľa. Nechcem ostatných zdržovať, tak sa dohadujeme, že prejdeme k poslednému cvičeniu a vrátime sa k procedúre s maskou neskôr, individuálne.

Posledné cvičenie dnešného dňa prebieha tak, že máme preplávať z jednej strany bazéna na druhú na jeden nádych, ktorý nesmieme zadržať, ale stále vypúšťať vzduch, bubliny. Pri tomto cvičení, ževraj, pomáha, keď pri vydychovaní človek vydáva dlhý tichý ááááááááá zvuk. S týmto cvičením mám opäť problém iba ja. Asi sa príliš sústredím na vydávanie toho ááááááááá zvuku lebo vydychujem rýchlo, takže mi vždy v trištvrtine bazéna dôjde vzduch a musím sa nadýchnuť. Skúšam to tri krát, no nejde mi to, tak Laci rozhodne, že to so mnou bude skúšať zajtra.

Ostatní majú rozchod, no ja a Laci ešte chvíľu zostávame v bazéne a skúšame cvičenie s maskou v plytšej vode. ,,Laci, ja neviem, čo mám robiť. Ja si neviem predstaviť, že si dám tú masku dole, lebo ja neviem nedýchať nosom a bojím sa, že vdýchnem vodu a začnem sa dusiť’’, zdôverím sa mu s mojim šialeným strachom. Laci ma posmeľuje, ponáram sa v plytkej vode bez masky, iba s regulátorom v ústach, no vždy keď sa ponorím, prestanem úplne dýchať. Laci vidí, že som totálne vysilená a rozhodne, že budeme pokračovať zajtra. ,,Stretol si už niekoho, kto nevie dýchať len ústami? Netušila som, že mám takýto problém. Ja si proste neviem zablokovať ten nos. Nie je to dôvod na to, aby som nepokračovala?”,,Lila, budeme to skúšať zajtra, zatiaľ to každý nakoniec dal, dáš to aj ty,”snaží sa ma Laci povzbudiť.

OWD in padangbai Lili okdivers pool OWD

Keď sa konečne po hodinách vo vode vyzlečiem z neoprénu, zastaví sa pri mne Burgie, Austrálčan, ktorý si v OK Divers robí PADI Dive Master stáž. Vidí, že som zničená, zdvorilo sa ma pýta, ako mi to v bazéne išlo. ,,My new nickname is DD as Diving Disaster ‘’, odpovedám mu. Pýta sa ma, aký mám problém, opisujem mu moju situáciu s nezablokovateľným nosom. ,,You are a human, Lila, you can do this, you just need more practice.” ,,I don’t know, Burgie, maybe I'm not human at all.” ,,Oh, another creature from Mars?”, pýta sa Burgie zamyslene.

Laci ma vidí, ako sa zničená plazím z OK Divers smerom domov, ponúka mi odvoz a ranný extra tréning v bazéne. Viem, že ak chcem v kurze pokračovať a ísť sa potápať spolu s ostatnými  do mora, musím najprv zvládnuť cvičenia v bazéne. Som mu veľmi vďačná a túto ponuku prijímam.

Keď otvorím dvere do svojho domu, na zemi predo mnou leží gigantický mŕtvy šváb. ,,Cítim sa podobne”, prihovorím sa mu, keď ho naberám na papierik a vyhadzujem ho z okna. Zvyšok večera ležím na posteli a snažím sa dýchat len ústami, bez používania nosa. Cítim sa ako idiot. Po asi dvoch hodinách praktizovania tohto ‘relaxačného’ cvičenia mi je už fakt zle. Stále som to však nevzdala. Zajtra ma čaká ďalší deň a som rozhodnutá bojovať aj sama so sebou, len aby som sa mohla potápať v mori.

About the Author

OK Divers