OK Divers collage

Snažím sa aklimatizovať!

Vždy som bola tak trochu pankáč. Zvyčajne sa to prejavilo tak, že som z ničoho nič dostala náhlu potrebu utiecť od môjho sľubne vyvíjajúceho sa profesionálneho života. Vďaka tejto potrebe som sa napríklad po vysokej škole odhodlala sama vycestovať do Rwandy s originálnym plánom zachrániť svet. Neskôr som, pre zmenu, vymenila prácu v pohodlnej advokátskej kancelárii za prácu v neziskovke, ktorá, okrem iného, zabezpečuje výmenu použitých injekčných striekačiek pre užívateľov drog.

Ako sa začalo moje dobrodružstvo na Bali

Za moju doteraz najväčšiu „pankáčinu“ však považujem to, že som sa pred pár dňami ocitla na Bali. Sama. Nevedno na ako dlho. S 30 kilovou batožinou plnou horaliek, arašidových chrumiek a áno, nechýbala ani domáca marhuľovica, ktorá zaujala letiskovú službu natoľko, že okolo mňa pol hodinu chodili so psom vycvičeným na hľadanie drog.

O OK Divers v Padangbai som sa dozvedela od kamoša Martina, bývalého kolegu z neziskovky. Pred pár mesiacmi sme sa bavili o tom, ako by sa nám obom zišla dovolenka. Martin mi povedal, že by rád išiel opäť na Bali, pozrieť kamarátov Slovákov, ktorí tam majú vlastný potápačský rezort. To ma zaujalo, o Bali som vedela len to, že je v Indonézii. Povedala som mu, že ja by som sa odhodlala podstúpiť 20 hodinový let do destinácie na opačnej strane zemegule jedine vtedy, ak by som tam zostala na dlhšie obdobie. Martin nadhodil, že v OK Divers práve ponúkajú neplatenú stáž…a bolo rozhodnuté. Prišla som domov, začala googliť a našla článok o Slovákoch, ktorí začínali na Bali ako potápačskí inštruktori a dnes vlastnia PADI potápačský rezort v Padangbai, spolu s hotelom, reštauráciou The Colonial a spa. Musela som sa im ozvať.

Nepovažujem sa za dieťa šťasteny, vo všeobecnosti skôr priťahujem rôzne tragikomické situácie. Tentokrát sa však aj v mojom živote potvrdilo, že odvážnym štastie praje a v OK Divers si po prečítaní môjho (mierne schizofrenického) CV-čka povedali, že to so mnou skúsia.

A tak som sa ocitla, doslova, v kuracom zadku (keď si pozriete mapu ostrova Bali možno túto čudnú poznámku pochopíte) menom Padangbai.

Prvé dni sa snažím aklimatizovať. Ide mi to pomerne ťažko, nakoľko ma trápia nekontrolovateľné návaly potu. Počasie v Padangbai je super, 29 stupňov, slnko svieti, prímorský vetrík fúka, Olívia sa abnormálne potí. Sledujem ostatných ľudí v rezorte a nemám pocit, že by bojovali s rovnakým problémom. Po hodinách vnútorného boja sa odhodlám zdôveriť s mojím trápením Broni, ktorá ma ako stážistku dostala na starosti. ,,To si zvykneš, potrvá to ešte pár dní a potom sa aklimatizuješ, uvidíš. Pre zmiernenie tvojho utrpenia ťa môžem zajtra poslať na potápačskú lokalitu Tulamben. Hodíš sa tam do vody, verím, že to ťa schladí a môžeš sa napríklad šnorchlovať. Aj tak potrebujeme, aby si ako naša stážistka spoznala potápačské lokality, ktoré ponúkame.”

Som ochotná uprednostniť aj plávanie so žralokmi (ktoré tu človek môže v mori naozaj stretnúť), len aby som sa nemusela celý deň potiť na stoličke v dive centre, lebo mám obavy, že sa z nej už neodlepím.

Ráno sa zobúdzam na čudné zvuky, ktoré neviem identifikovať. Neskôr mi docvakne, že tie zvuky vydáva gekon, ktorý ževraj obýva moju izbu. Milá pani, ktorá mi izbu prenajala, spomínala, že je s týmito jašteričkami celkom zábava. Je 6:23, tak už aj vstávam, aby som sa stihla vyšuchtať z džungle, v ktorej bývam a byť o 7:30 v OK Divers.

V rezorte stretavám Luciu, Maďarku žijúcu na Slovensku, ktorá je, rovnako ako ja, na stáži v OK Divers a učí lokálnych zamestnancov rezortu angličtinu. Na Bali prišla len pár dní dozadu. Aj ju vyslali na povinnú šnorchlovačku, tak si spolu dávame raňajky. ,,Lucia, ty si sa už niekedy šnorchlovala? Lebo ja ani veľmi nie”, priznám sa. ,,Ja tiež nie, ale tak chcem vidieť tú…no… neviem, ako sa to povie po slovensky, no šašo ryba…tak to…chcem to vyskúšať aspoň.” ,,Jasné, Nema chcem vidieť aj ja, tak snáď budeme mať šťastie.” Po raňajkách ideme spolu s Luciou do výstrojovne, kde dostávame masky, šnorchle a plutvy. Bez komplikácií to však v mojom prípade ísť nemôže, všakže. ,,Počuj, ty máš kolkatku nohu, 4ku?”, pýta sa inštruktor Laci a nesúhlasne pozerá na moje nohy. ,,Zober si tieto XS detské plutvy, tie by ti mohli byť dobré a tu je taká malá maska, väčšinou sadne všetkým dievkam, ktoré majú podobne drobnú tvár.” Berieme veci, naskakujeme spolu s potápačmi do minibusu a vydávame sa na cestu.

No waste in see please Moana happy with presents

Cesta do Tulambenu väčšinou trvá okolo hodiny a pol, záleží od premávky (a tá tu vie byť úplne šialená). Pomerne dlhá cesta nám však ubehne veľmi rýchlo. Míňame rôzne pekné dedinky, terasovité ryžové polia, populárnu zátačku v Candidase, ktorú obývajú opice a v jednej dedinke si vypočujeme aj hudobný sprievod.

Keď dorazíme do Tulambenu, prezlečieme sa do plaviek, berieme masky, plutvy, šnorchle a vyrážame s potápačmi k moru. Inštruktor Vitek sa venuje potápačom, no stihne nám dať pred našou prvou šnorchlovačkou pár užitočných rád. ,,Děvčata, jediný, na co si tady třeba dát bacha, je vstup do vody. Ten je trocha složitej, nejde se do vody z lodě, ale přímo z pláže a na pláži jsou docela velký kameny a vlny jsu tady taky hodně silný. Když si dáte ploutve, tak se chyťte za ruce a normálne si to do vody společně odkačákujte. Když už jste ve vode po pás, rychle se do ni ponořte a plavte, nech vás ty vlny nestrhnou. Co se masky týče, předtím jak si ji nasadíte si do ni nezabudnite naplivnout a pak ji opláchněte v moři.”

OK, hovoríme si, poďme na to. Pľujeme do masky, opláchneme ju v mori, dávame si plutvy na nohy (ja osobne som sa cítila dosť čudne pri všetkých týchto úkonoch). Víťazoslávne stojíme s Luciou pripravené na brehu, chytíme sa za ruky a kačákujeme pomaly do vody. Musíme pôsobiť naozaj komicky. Vlny sú veľké, preto chvíľu čakáme, snažíme sa nájsť správnu stratégiu, ako sa nenechať vlnami obúchať o morské dno. Nakoniec sa nám to podarí a plávame k miestu, kde vidíme skupinku iných šnorchlistov.

,,Tak a sme tu, si pripravená?”, pýtam sa Lucie. Lucia so šnorchlom v ústach súhlasne kýve hlavou a ponára sa pod vodu. Ja ešte chvíľu rozdýchavam to, o čo sa idem práve snažiť a dúfam, že mi nebude tiecť do masky a nezadusím sa vodou. ,,Olívia, chceš predsa vidieť šašo rybu, neblázni”, hovorím si. Konečne sa odhodlám a ponáram hlavu do vody. Zažívam totálny šok, ani nestihnem zaregistrovať, že mi do masky voda netečie. Všade okolo mňa sú ryby. Malé, veľké, modré, žlto-čierne, pestrofarebné. Ocitla som sa v úplne novom svete, stačilo len ponoriť hlavu do vody. Keď prekonám šok z toho, že tie ryby plávu naozaj veľmi blízko pri mne, zaujme ma niečo, čo som nikdy predtým nevidela. Bubliny. Veľa bublín. Celé pásy bublín, ktoré sa pohybujú z hlbín na hladinu. Sú to bubliny, ktoré vypúšťajú potápači, no ja som očarená, je to skutočne nádherný pohľad. A medzi tými bublinami je gigantický vrak, ktorý je celý obrastený farebnými koralmi. A okolo neho milión rybičiek.

me with snorkel in padangbai me with monkey in Bali

Ani neviem ako, no úplne pokojne dýcham cez šnorchel, len aby som čím dlhšie nemusela vynoriť hlavu z tohto nového sveta. O chvíľu sa vynáram vedľa Lucky, vyberáme šnorchle z úst. ,,To je nádhera, to som naozaj nečakala, že to bude až takéto, a tie bubliny”, hovorí Lucka nadšene. ,,Lucia, musíme ísť aj na iné lokality, toto je závisloť. Keď budeme mať ďalšie voľno, berieme masky, šnorchle a ideme na White Sand Beach a Blue Lagoon v Padangbai, však to máme 10 minút pešky z OK Divers. ,,OK, môžeme, no ty so mnou pekne pôjdeš aj na potápačský kurz,” vyhási Lucia plná odhodlania. Veľa toho už potom nenakecáme, snažíme sa byť v tom novom neprebádanom svete najdlhšie, ako sa len dá.

Tulamben ship wreck ok divers resort pool

About the Author

OK Divers