Cestovanie na Bali, dron foto

Postrehy z Bali okom nováčika

Kto videl film Jedz, modli sa, miluj s Juliou Roberts a nazdáva sa, že na Bali sa všetci so zasneným pohľadom kochajúc sa krajinou premávajú na bicykloch, tak nech sa zobudí. Najpoužívanejším dopravným prostriedkom je skúter, alebo motorka, alebo niečo, čo niekedy v predminulom storočí chcelo byť motorkou. Skúter je vec mimoriadne praktická, pretože okrem šoféra sa na ňom pohodlne odvezie jeden, dvaja, traja a prisahám, že aj štyria ďalší členovia rodiny. Prípadne tovar nepredstaviteľných tvarov a rozmerov. Prípadne husky, ale samozrejme aj iná háveď, keď som však na ceste míňala otca, ktorý mal na skútri pred sebou postavené jedno malé dieťa a druhé, možno 6 ročné, mu za chrbtom spalo...tak to mi trochu stiahlo žalúdok... Ale teda „otec roka“ tú svoju spiacu dcéru pridŕžal jednou rukou, aby mu v spánku z toho skútra nespadla. Zlatý.

Dovolenka na Bali - Skúter je pán, motorka

Zjednávať, zjednávať a potom odísť

Miestni obyvatelia sú v zásade veľmi milí, priateľskí a najmä v mestách, či na trhoch sa vám určite pokúsia niečo predať. Majú dve výrazné vlastnosti:
A) sú veľmi všímaví. Ak napríklad na hlave nemáte slnečné okuliare, oslovia vás, či si nejaké nechcete kúpiť.
B) sú vynaliezaví. Ak tie slnečné okuliare na hlave máte, pohotovo sa pýtajú, či nechcete ešte jedny.

Empirickým výskumom som zistila, že sa ich ľahšie zbavíte s úsmevom než ignorovaním, či strohým odmietnutím. Ak sa rozhodnete niečo kúpiť, treba zjednávať, zjednávať a zjednávať. Našincovi, napríklad mne, to bolo spočiatku trochu trápne, ale postupne som to začala brať ako milú hru. A keď sa už zdalo, že sa s predávajúcou nedohodneme, naznačili sme aj s kamoškou odchod... Predávajúca za nami vykrikovala novú a novú cenu, ktorá klesala úmerne tomu, ako ďaleko sme už boli.

Ďakovať (Bohom) na Bali treba za každých okolností

Náboženstvo (hinduizmus) a tradície sú u Balijčanov na prvom mieste. A to až tak, že obsluha internetovej kaviarne kvôli položeniu obety opustí prevádzku plnú zákazníkov a odíde na niekoľko minút na samý koniec ulice, aby tam položili košíček, alebo misku, ktorá sa nazýva Canang sari a jej zloženie je celá veda. V zásade obsahuje povinné položky ako napríklad ryžu, vonnú tyčinku a kvet. Kreativite sa však medze nekladú, a tak v miskách nájdete tiež žuvačky, cukríky tic tac alebo aj cigaretku. Každopádne je to zážitok vidieť rituál ďakovania na vlastné oči. Nemal by to byť žiadny problém, keďže Balijčania takto ďakujú svojim bohom tri krát denne.

Bacha na želania na Bali

Posledný bod, ktorý som si minulý rok zapísala do cestovateľského denníčka, hodnotím ako detsky rozkošný. Síce v sebe neukrýva žiadny praktický poznatok do života, ale je dôkazom, že želania sa plnia (a preto si na ne dávajte pozor).

„Je tu veľmi pekne a príjemne a snáď sa sem raz vrátime.“

Toto je zápis z januára 2014... v decembri 2014 som už opäť bozkávala balijskú zem, obrazne povedané. V skutočnosti som po dlhom lete cez pol sveta ledva stála na nohách. Čakala ma však ďalšia, a to rovno 4-týždňová dovolenka na Bali. Vyšla som teda z letiskovej haly a pohľadom našla dohodnutého šoféra.

Broňa

About the Author